Pracovný poriadok školy
Textová podstrana
PRACOVNÝ poriadok
Základnej školy s materskou školou, Spišské Hanušovce 66, 05904
Organizácia
Základná škola s materskou školou
Identifikačné číslo organizácie (IČO)
37874217
Obec a PSČ
Spišské Hanušovce 059 04
Ulica a číslo
č. 66
Štát
Slovenská republika
Právna forma
rozpočtová organizácia
Štatutárny orgán
Mgr. Róbert Drienovský, riaditeľ školy
Riaditeľ Základnej školy s materskou školou Spišské Hanušovce, Mgr. Róbert Drienovský(ďalej len „škola“) schvaľuje tento pracovný poriadok.
Účinnosť pracovného poriadku od 01.09.2026.
Mgr. Róbert Drienovský
riaditeľ školy
Prerokované dňa: august 2026
predseda ZO OZ - zástupca zamestnancov
1) Tento pracovný poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov Základnej školy s materskou školou Spišské Hanušovce
2) Na zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohôd, sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení, z ustanovení pracovnoprávnych predpisov a z uzavretej dohody.
3) Pracovný poriadok je záväzný pre všetkých pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov školy, ďalej len „zamestnanec školy.“
4) Pedagogický zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pedagogickým zamestnancom je aj vedúci pedagogický zamestnanec. (ďalej len „pedagogický zamestnanec“) Pracovnú činnosť podľa § 6 ods. 1 a 2 vykonáva pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec len na základe pracovnoprávneho vzťahu.
5) Odborný zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pracovnú činnosť podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odborným zamestnancom je aj vedúci odborný zamestnanec. (ďalej len „odborný zamestnanec“)
6) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec vykonávajú pracovné činnosti na základe popisov pracovných činností jednotlivých pracovných miest podľa organizačného poriadku.
7) Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorý vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vzťahuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem § 11 ods. 1 písm. a), § 28 až 39, § 40 až 70 a § 79.
8) Nepedagogickí zamestnanci sú ostatní zamestnanci školy, ktorí vykonávajú pracovné činnosti v pracovnom pomere pre zamestnávateľa na základe popisov pracovných činností jednotlivých pracovných miest podľa organizačného poriadku, ktoré nie sú pracovnou činnosťou pedagogického a odborného zamestnanca v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9) Na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce (zaradení podľa prílohy č. 2 katalógu pracovných činností) sa ustanovenia pracovného poriadku vyplývajúce zo zákona č. 552/2003 Z. z. nevzťahujú.
10) Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 138/2019 Z. z.“) zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon 552/2003 Z. z.“) a zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 553/2003 Z. z.“) so zohľadnením špecifík školy podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“), zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 18/2018 Z. z.“), Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „KZ vyššieho stupňa“), platnej Kolektívnej zmluvy školy a ostatných všeobecne záväzných predpisov v školstve podľa osobitných podmienok školy.
Oprávnenosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch
1) V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Škola je právnická osoba. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere ku škole a ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre školu závislú prácu podľa jej pokynov za plat alebo odmenu.
2) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ako právnickú osobu, štatutárny orgán, ktorým je riaditeľ školy Mgr. Róbert Drienovský.
Právne úkony za zamestnávateľa voči riaditeľovi robí orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval, ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa – starosta obce.
3) Iní zamestnanci zamestnávateľa môžu vykonávať právne úkony v mene zamestnávateľa v rozsahu a za podmienok určených pre funkciu, ktorú vykonávajú len na základe písomného poverenia.
4) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby vykonávali určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
5) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa ako aj ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny v zmysle a rozsahu ich poverenia.
II. časť
Pracovný pomer
1) Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či uchádzač o jej uzavretie spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v prípade pedagogických a odborných zamestnancov aj podľa § 9 zákona č. 138/2019 Z. z. a to, či :
a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b) je bezúhonný podľa zákona č. 552/2003 Z. z. v prípade nepedagogických zamestnancov,
c) je bezúhonný podľa § 15 zákona číslo 138/2019 Z. z., v prípade pedagogických a odborných zamestnancov, pričom úspešný uchádzač poskytuje údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa § 15a zákona č. 138/2019 Z. z.
d) spĺňa vyžadovaný stupeň vzdelania podľa § 11 zákona č. 138/2019 Z. z. a kvalifikačné predpoklady podľa § 10 zákona č. 138/2019 Z. z. a osobitné kvalifikačné predpoklady v zmysle vyhlášky MŠVVaM
SR č. 173/2023 Z. z. v prípade pedagogických a odborných zamestnancov,
e) v prípade pedagogických a odborných zamestnancov sa požaduje preukázanie zdravotnej spôsobilosti podľa § 16 zákona č. 138/2019 Z. z., ovládanie štátneho jazyka podľa § 17 zákona č. 138/2019 Z. z.,
f) bol zvolený a vymenovaný, ak ide o vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom,
g) má poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo.
2) Predpoklady na výkon pracovnej činnosti a predpoklady na výkon odbornej činnosti musia pedagogickí a odborní zamestnanci spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti.
3) Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý už bol zamestnaný, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenie o zamestnaní.
4) Zamestnávateľ má právo:
a) vyžiadať od uchádzača príslušné doklady preukazujúce spĺňanie predpokladov na vykonávanie práce vo výkone práce vo verejnom záujme a vyplnené formuláre súvisiace s prijatím do pracovného pomeru (dotazník, čestné vyhlásenie o prekážkach, ktoré mu bránia riadnemu výkonu práce a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania od zamestnávateľa, s ktorým bol predtým v pracovnom pomere, doklady o vzdelaní, prípadne potvrdenie od príslušného úradu práce o dobe vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie),
b) vyžiadať od uchádzača predloženie prehľadu praxe a zápočtu odpracovaných rokov,
c) zabezpečiť vstupnú lekársku prehliadku, ak sa táto vyžaduje a je nutná vzhľadom na prácu, ktorú má vykonávať,
5) Pedagogický a odborný zamestnanec predkladá pred nástupom do pracovného pomeru
a) osobitné potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) a v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.
b) potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 173/2023 Z. z.
1. doklad o každom pracovnom pomere, v ktorom bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca
2. pracovný posudok vydaný každým predchádzajúcim zamestnávateľom, u ktorého bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca, alebo
3. potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti vydané každým predchádzajúcim zamestnávateľom, u ktorého bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca
6) Na účel posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predkladá
a) doklad o vzdelaní podľa osobitných predpisov) alebo
b) doklad o uznaní odbornej kvalifikácie získanej v inom štáte vydaný podľa osobitného predpisu)
7) Na účel posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec predkladá, ak sa to vyžaduje, aj
a) osvedčenie o úplnej kvalifikácii vydané oprávnenou vzdelávacou inštitúciou,
b) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške,
c) doklad o absolvovaní ďalšieho vzdelávania v oblasti cudzích jazykov organizovaného vzdelávacou inštitúciou ďalšieho vzdelávania so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré bolo uskutočnené na území Slovenskej republiky, a doklad o vykonaní záverečnej skúšky v tejto vzdelávacej inštitúcii ďalšieho vzdelávania z príslušného cudzieho jazyka najmenej na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky,
d) doklad o vykonaní prvej atestácie alebo
e) doklad o dĺžke a popise pracovnej činnosti.
8) V prípade uzatvárania pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný pri uzatvorení pracovného pomeru oboznámiť ho s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a platovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
9) Zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo iného postavenia, okrem prípadov, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe prác, ktorú má zamestnanec vykonávať.
10) Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve, o rodinných pomeroch, o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
11) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
12) Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.
13) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, inak je neplatná. Vzniká dňom, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva sa uzavrie najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
14) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť:
a) druh práce (opis pracovných činností), na ktorý sa zamestnanec prijíma,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce.
15) Zamestnávateľ je v súlade s § 43 a 44 ZP povinný v pracovnej zmluve uviesť aj ďalšie pracovné podmienky:
a) pracovný čas
b) výplatné termíny
c) výmeru dovolenky
d) dĺžku výpovednej doby
e) dohodnutú skúšobnú dobu podľa § 45 Zákonníka práce
16) Ďalej zamestnávateľ vytvorí v pracovnej zmluve
a) dohodu v zmysle § 57 ZP,
b) ako aj dohodu v zmysle § 130 ods. 8 ZP,
c) lehotu na splnenie kvalifikačných predpokladov podľa § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z., ak sa ich splnenie vyžaduje od pedagogického zamestnanca.
17) Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu. Pri prijatí zamestnanca do pracovného pomeru s ním dohodne opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, t.j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec vykonávať. Výška a zloženie funkčného platu sa oznámi zamestnancovi samostatným platovým dekrétom. (Oznámenie o výške a zložení funkčného platu)
18) Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami (manžel, manželka, druh alebo družka, rodičia, deti a súrodenci) nemožno zaradiť tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého.
19) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnávateľ povinný
a) pri nástupe do zamestnania oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
b) prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu plat, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a pracovnou zmluvou.
20) Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
21) Ak zamestnanec dohodol niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, ak Zákonník práce alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
22) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré
a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,
b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
23) Zamestnávateľ je povinný predkladať ZO OZ v lehotách s ním dohodnutých správy o dojednaných nových pracovných pomeroch.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas a na určitú dobu
1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho denného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
3) Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmene rozsahu týždenného pracovného času mohlo vyhovieť.
4) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
5) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí plat zodpovedajúci dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
6) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.
7) Zamestnávateľ je povinný zamestnancov a príslušný odborový orgán informovať o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
8) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
9) Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
10) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:
a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
11) Pracovný pomer na určitú dobu v zmysle § 48 Zákonníka práce s pedagogickým zamestnancom možno dohodnúť najkratšie na jeden školský rok (do 31. augusta); to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa § 48 ods. 4 písm. a) a b) Zákonníka práce.
12) Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 11 vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Ak k prerokovaniu podľa prvej vety nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.
1) Školu riadi riaditeľ školy. Riaditeľa školy vymenúva a odvoláva zriaďovateľ podľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania, ktoré uskutočňuje v zmysle § 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) Riaditeľ školy musí byť bezúhonný a musí spĺňať podmienky uvedené v § 39 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. nasledovne :
a) kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii,
b) podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti,
c) podmienku získania profesijných kompetencií potrebných na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca.
4) Vymenovaním sa pracovný pomer nezakladá. Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne podmienky v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti. Riaditeľ školy je zamestnancom školy.
5) Zriaďovateľ odvolá riaditeľa:
a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z § 9 a 10 zákona č. 552/2003 Z.z.,
c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,
d) ak sa ruší škola alebo školské zariadenie,
e) na návrh hlavného školského inšpektora § 12 ods. 3 písm. f), zákona č. 596/2003 Z. z.
f) ak postupom upraveným v pracovnom poriadku školy bolo preukázané, že riaditeľ porušil právo pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi.
6) Zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj
a) na návrh rady školy § 24 ods. 5 písm. c), zákona č. 596/2003 Z. z.
b) z dôvodu, že neabsolvoval rozširujúce moduly funkčného vzdelávania v lehote podľa § 47 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.
c) na návrh ministra školstva , výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ak budú zistené závažné nedostatky v zmysle § 14 ods. 6 písm. j) a l),
d) z dôvodu, že nezabráni činnosti politickej strany alebo politického hnutia a ich propagácii v škole alebo v školskom zariadení.
7) Ak zriaďovateľ odvolá riaditeľa, poverí pedagogického zamestnanca školy vedením školy do vymenovania nového riaditeľa.
8) Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Výberové konanie na miesta vedúcich zamestnancov
1) Výberové konanie na vymenovanie riaditeľa vyhlasuje zriaďovateľ.
2) Oznámenie o vyhlásení výberového konania na vymenovanie riaditeľa okrem údajov určených zákonom č. 552/2003 Z. z. ďalej obsahuje požiadavku na predloženie návrhu koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia.
3) Výberovou komisiou na výberové konanie na vymenovanie riaditeľa je Rada školy. Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.
4) Rada školy prizýva na výberové konania zástupcu odboru školstva a zástupcu Štátnej školskej inšpekcie. Každý prizvaný zástupca vo výberovom konaní pri hlasovaní má jeden právoplatný hlas.
5) Návrh na vymenovanie riaditeľa podáva Rada školy na základe výberového konania najneskôr do dvoch mesiacov od jeho vyhlásenia.
6) V základnej škole sa výberovým konaním volí v zmysle § 4 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 5 zákona č. 552/ 2003 Z. z. len miesto štatutárneho orgánu. Ostatné miesta vedúcich zamestnancov školy (zástupkyňa riaditeľa školy pre ZŠ, zástupkyňa riaditeľa školy pre MŠ, vedúca zariadenia školského stravovania) sa obsadzujú vymenovaním. Vymenovanie vykonáva riaditeľ školy.
7) Vedúceho zamestnanca: zástupkyňu riaditeľa školy pre ZŠ, zástupkyňu riaditeľa školy pre MŠ, vedúcu zariadenia školského stravovania vymenúva a odvoláva riaditeľ školy, pričom s menovaním alebo odvolaním na miesto vedúceho zamestnanca sa súčasne vyhotoví dohoda o zmene pracovnej zmluvy.
Zmena dojednaných pracovných podmienok
1) Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne podľa § 54 ZP.
2) Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 až 56 ZP.
3) Pri preradení zamestnanca na inú prácu je zamestnávateľ povinný:
a) prihliadať na to, aby táto práca bola pre neho vhodná vzhľadom na jeho zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu a prerokovať s ním vopred dôvod preradenia na inú prácu a dobu, po ktorú má preradenie trvať,
b) oboznámiť zamestnanca s ohrozeniami, preukázateľne s predpismi, pokynmi a pravidlami na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, overiť jeho znalosti, vyžadovať a kontrolovať ich plnenie.
1) Pracovný pomer možno skončiť spôsobmi ustanovenými v § 59 až § 75 Zákonníka práce.
2) Pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa môže skončiť aj spôsobmi ustanovenými zákonom č. 138/2019 Z. z.
3) Zamestnanec má právo nahliadať do svojho osobného spisu a vyhotovovať si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.
4) Pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku; pri riaditeľovi školy uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Pri skončení pracovného pomeru z tohto dôvodu patrí zamestnancovi odstupné podľa osobitných predpisov.
5) Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom po dovŕšení 65 rokov veku uzatvoriť pracovný pomer podľa § 82 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z.
1) Poskytovanie odstupného a odchodného sa riadi § 76 Zákonníka práce, § 13b zákona č. 552/2003 Z. z., Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa a kolektívnou zmluvou školy.
2) Nárok na odstupné alebo odchodné, jeho výšku, podmienky poskytovania a prípadné vrátenie odstupného posudzuje zamestnávateľ podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru
1) Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru upravujú § 77 až § 80 Zákonníka práce.
2) Ak zamestnávateľ alebo zamestnanec považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné, môže sa domáhať určenia jeho neplatnosti na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
3) Nároky na náhradu mzdy alebo platu pri neplatnom skončení pracovného pomeru sa posudzujú podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.
1) Zamestnanec je povinný najmä:
a) vykonávať prácu riadne, zodpovedne a podľa svojich schopností a plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
b) dodržiavať pracovný čas, pracovnú disciplínu, právne predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa,
c) hospodárne nakladať so zverenými prostriedkami a chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím,
d) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, osobných údajoch a informáciách, s ktorými sa oboznámil pri výkone práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
e) dodržiavať povinnosti pri ochrane osobných údajov a zabezpečiť ich ochranu pred neoprávneným spracúvaním,
f) bezodkladne oznamovať zamestnávateľovi zmeny údajov rozhodujúcich pre pracovnoprávny vzťah,
g) počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
2) Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme je povinný plniť povinnosti ustanovené zákonom č. 552/2003 Z. z., najmä:
a) konať nestranne a zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť dôveru v jeho objektívnosť,
b) neprijímať dary ani iné výhody v súvislosti s výkonom práce, okrem plnení poskytovaných zamestnávateľom,
c) predchádzať konfliktu záujmov a nezneužívať informácie získané pri výkone práce vo vlastný prospech alebo v prospech iných osôb,
d) oznámiť zamestnávateľovi skutočnosti, ktoré majú vplyv na splnenie zákonných predpokladov výkonu práce vo verejnom záujme.
3) Zamestnanec nesmie:
a) vykonávať činnosť nezlučiteľnú s dôstojnosťou alebo nestrannosťou výkonu práce vo verejnom záujme,
b) porušovať obmedzenia ustanovené zákonom č. 552/2003 Z. z.
Článok 12
Osobitné práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov
1) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný vykonávať pracovnú činnosť v súlade so zákonom č. 138/2019 Z. z., školským vzdelávacím programom, vnútornými predpismi školy a pokynmi vedúcich zamestnancov.
2) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec najmä:
a) zabezpečuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie detí a žiakov,
b) chráni a rešpektuje práva dieťaťa, žiaka a zákonného zástupcu,
c) rešpektuje individuálne výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov,
d) vedie predpísanú pedagogickú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu školy,
e) objektívne hodnotí výsledky výchovy a vzdelávania,
f) zachováva mlčanlivosť o osobných údajoch a informáciách získaných pri výkone pracovnej činnosti,
g) spolupracuje so zákonnými zástupcami, ostatnými zamestnancami školy a odbornými inštitúciami,
h) podieľa sa na tvorbe a realizácii školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu,
i) udržiava a rozvíja svoje profesijné kompetencie a absolvuje aktualizačné vzdelávanie,
j) vykonáva pracovnú činnosť v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami a Etickým kódexom pedagogických a odborných zamestnancov,
k) dbá na bezpečnosť, ochranu zdravia a zdravý vývoj detí a žiakov,
l) vykonáva ďalšie úlohy súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom podľa osobitných predpisov a pokynov zamestnávateľa.
3) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi skutočnosti podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z., ktoré majú vplyv na splnenie predpokladu bezúhonnosti.
4) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má právo najmä na:
a) vytvorenie podmienok na riadny výkon pracovnej činnosti,
b) ochranu pred násilím, sociálno-patologickými prejavmi a neodborným zasahovaním do výkonu pracovnej činnosti,
c) profesijný rozvoj,
d) účasť na riadení školy prostredníctvom poradných a samosprávnych orgánov školy,
e) predkladanie návrhov na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania,
f) výber a uplatňovanie vhodných pedagogických a odborných metód,
g) objektívne hodnotenie výkonu pracovnej činnosti.
5) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť na porušenie svojich práv podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Postup pri vybavovaní sťažnosti sa riadi príslušnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi školy.
Povinnosti vedúcich zamestnancov
1) Vedúci zamestnanec je okrem povinností ustanovených v § 81 a § 82 Zákonníka práce povinný najmä:
a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť prácu podriadených zamestnancov,
b) vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať dodržiavanie pracovnoprávnych a interných predpisov,
d) hospodárne nakladať so zverenými finančnými a materiálnymi prostriedkami,
e) zabezpečovať profesijný rozvoj zamestnancov,
f) viesť zamestnancov k dodržiavaniu pracovnej disciplíny a vyvodzovať dôsledky pri jej porušení,
g) zabezpečovať práva zamestnancov vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
2) Riaditeľ školy najmä:
a) zodpovedá za pedagogickú, odbornú, personálnu, ekonomickú a prevádzkovú činnosť školy,
b) rozhoduje vo veciach ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,
c) určuje organizáciu práce školy, pracovné náplne zamestnancov a pracovný čas,
d) zabezpečuje hodnotenie zamestnancov,
e) zabezpečuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
f) zabezpečuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov,
g) vydáva vnútorné predpisy školy a kontroluje ich dodržiavanie,
h) plní ďalšie úlohy vyplývajúce zo zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z., školského zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
3) Riaditeľ školy pri plnení svojich úloh postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a zodpovedá za svoju činnosť zriaďovateľovi.
4) Osobitné povinnosti vedúcich zamestnancov podľa § 9 a § 10 zákona č. 552/2003 Z. z. sa uplatňujú v plnom rozsahu.
5) Oprávnenia a zodpovednosti jednotlivých vedúcich zamestnancov upravuje organizačný poriadok školy.
Článok 14
Pracovnoprávne dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
Za porušenie pracovnej disciplíny sa považuje zavinené porušenie pracovných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, pracovnej zmluvy, pracovného poriadku alebo pokynov nadriadeného vydaných v súlade s právnymi predpismi.
Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ individuálne podľa všetkých okolností prípadu
Dĺžka a využitie pracovného času
1) Podľa § 85 ods. 5 ZP pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je stanovený pracovný čas zamestnanca 37 a ½ hodiny týždenne u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách, v dvojzmennej prevádzke sa ustanovuje pracovný čas 36 a ¼ hodiny týždenne.
2) V zmysle § 90 ods. 4 Zákonníka práce začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.
3) Zamestnávateľ určuje začiatok a koniec pracovného času v pracovnom poriadku. Časť IV tohto pracovného poriadku sa považuje za splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 90 ods. 4 Zákonníka práce.
4) Zamestnanec je povinný byť už na začiatku pracovného času na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, pričom zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, čo sa do pracovného času v zmysle § 91 ods. 5 Zákonníka práce nezapočítava.
5) Prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, čo sa do pracovného času v zmysle § 91 ods. 5 Zákonníka práce započítava, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom – sa uplatní v čase školských výletov, exkurzií a pod.
6) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa príchody a odchody zamestnancov a odpracovaný pracovný čas vhodným spôsobom evidovali a kontrolovali.
7) Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou.
8) Týždenný rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (úväzok) najviac na obdobie školského roka určí riaditeľ školy po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
9) Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program, výchovný program alebo program vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.
10) Riaditeľ povoľuje pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj mimo pracoviska za podmienok ustanovených v pracovnom poriadku školy. Tieto sa uvádzajú v čl. 16 ods. 2 tohto pracovného poriadku.
11) Prácu mimo pracoviska nad rozsah ustanovený v prílohe č.2 tohto pracovného poriadku môže povoliť riaditeľ školy aj v osobitných situáciách, kedy si to žiadajú mimoriadne okolnosti ako:
a) riaditeľské voľno pre deti,
b) chrípkové prázdniny pre deti,
c) nemožnosť vyučovania z dôvodu odstávky energií,
d) nemožnosť vyučovania z dôvodu nutných rekonštrukčných prác,
e) nemožnosť vyučovania z dôvodu inej mimoriadnej situácie,
f) mimoriadna situácia alebo krízová situácia vyhlásená príslušnými orgánmi.
Takúto prácu mimo pracoviska oznamuje zamestnávateľ zamestnancom vždy osobitne, písomne alebo služobným mailom. V oznámení určí osobitné podmienky, ktoré si mimoriadna situácia vyžaduje.
12) Hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca sa považuje za jednu hodinu práce nadčas, ak splnil svoj základný úväzok. Podmienky a rozsah práce nadčas určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcom zamestnancov. Predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov s pracovným poriadkom (požiadavka platnosti pracovného poriadku) sa považuje za dohodu so zástupcami zamestnancov.
13) Zamestnanec je povinný využívať určený pracovný čas na vykonávanie prác vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru. Bez súhlasu bezprostredne nadriadeného zamestnanca sa nesmie zamestnanec vzdialiť z pracoviska. Zamestnanec je povinný vykonávať práce od začiatku pracovného času až do jeho skončenia. Za zameškaný pracovný čas sa považuje aj neskorý príchod na pracovisko, predčasný odchod z pracoviska ako aj každé opustenie pracoviska, ak k nemu neprišlo v súvislosti s plnením pracovných úloh. O povahe zameškaného pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom. Za neospravedlnené zameškanie pracovného času je zamestnávateľ povinný vyvodiť proti zamestnancovi dôsledky v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.
14) Pracovný čas tej istej zmeny môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom rozdeliť na dve časti.
15) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a práce nadčas. Evidenciu vedú príslušní vedúci zamestnanci poverení riaditeľom školy.
Náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických a nepedagogických zamestnancov
1) V pracovnom čase je pedagogický zamestnanec povinný plniť základný úväzok vyučovacou činnosťou alebo výchovnou činnosťou určený Nariadením vlády SR č. 201/2019 Z. z..
2) Ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sú predovšetkým:
a) preukázateľná osobná príprava na výchovno-vzdelávaciu činnosť,
b) príprava pomôcok a starostlivosť o ne,
c) príprava materiálu na vyučovanie - výchovnú prácu,
d) vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie,
e) vedenie elektronickej triednej knihy,
f) oprava písomných a grafických prác žiakov,
g) spolupráca s učiteľmi vyučujúcimi v triede, s rodičmi a ostatnou verejnosťou na zabezpečenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu,
h) starostlivosť o zverené kabinety a ostatné zariadenia školy slúžiace k výchovno-vzdelávaciemu procesu, ktorá v sebe zahŕňa napr. dopĺňanie kabinetných zbierok, knižnice, klubovne, herne a spoločenské miestnosti, dielne a ostatné zariadenia školy a školského zariadenia slúžiace na výchovno-vzdelávací proces,
i) účasť na poradách zvolávaných vedúcim zamestnancom, prípadne inými orgánmi,
j) účasť na schôdzach združení rodičov, na kultúrnych a iných akciách školy,
k) ďalšie práce súvisiace s pedagogickou činnosťou vyplývajúce z osobitných predpisov alebo v súlade s pokynmi vedúceho zamestnanca, ktorý je zamestnancovi nadriadeným.
3) Začínajúci pedagogický zamestnanec v čase uvádzania do praxe je povinný pod vedením uvádzajúceho pedagogického zamestnanca písomne sa pripravovať na vyučovanie a výchovnú prácu.
4) Pedagogický zamestnanec je povinný na príkaz riaditeľa zastupovať prechodne neprítomného pedagogického zamestnanca a v prípade potreby prevziať vyučovanie alebo výchovnú prácu nad mieru vyučovacej povinnosti alebo výchovnej práce nad svoj základný úväzok. Túto povinnosť možno ukladať iba v súlade s § 97 a 98 ZP.
5) Pedagogický zamestnanec je povinný byť v škole v čase určenom jeho rozvrhom hodín, rozvrhom výchovnej práce, rozvrhom dozorov, v čase porád a schôdzí zvolaných vedúcimi zamestnancami a združením rodičov, v čase určenom na pracovnú pohotovosť, na prechodné zastupovanie iného pedagogického zamestnanca, v čase určenom na konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov.
6) Pri určení rozvrhu pracovného času riaditeľa školy a ostatných vedúcich pedagogických zamestnancov sa prihliada na základný úväzok stanovený v hodinách vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti stanovený v NV SR č. 201/2019 Z. z., pričom v čase prevádzky je potrebné, aby bol vždy prítomný riaditeľ školy alebo jeho zástupca. Ak to nie je možné, riaditeľ školy písomne poverí na čas svojej neprítomnosti zastupovaním niektorého z pedagogických zamestnancov.
7) Učiteľ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, po vyučovaní a v čase prestávok. Pri zabezpečovaní dozoru nad žiakmi sa postupuje podľa rozvrhu dozoru, ktorý schvaľuje riaditeľ školy. Schválený rozvrh dozoru sa vyvesí na viditeľnom mieste v zborovni.
8) Pedagogickí zamestnanci vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy pri exkurziách, počas účasti žiakov na súťažiach, resp. pri ich príprave a na iných akciách organizovaných školou. Dozor v jedálni zabezpečujú pedagogickí alebo nepedagogickí zamestnanci na základe rozpisu dozorov na aktuálny školský rok.
9) Pri určení začiatku a konca denného pracovného času ostatných zamestnancov školy sa prihliada predovšetkým na potreby školy a prípadne i na ročné obdobia. Celkový denný pracovný čas možno rozdeliť podľa potreby školy najviac na dve časti.
10) Prehľad o rozdelení pracovného času sa považuje za začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien. Tieto určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.
1) Rozsah dovolenky zamestnancov je dohodnutý v kolektívnej zmluve.
2) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky sa prihliada na úlohy školy a na oprávnené záujmy zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
3) Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení rodičovskej dovolenky.
4) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli inak. Deň nástupu dovolenky riaditeľ školy oznámi zamestnancom bez zbytočného prieťahu po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom dovolenky. So súhlasom zamestnanca sa môže táto lehota skrátiť.
5) V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení, ktoré nie sú v prevádzke v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky v tomto čase. Pedagogickým zamestnancom, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa určuje čerpanie dovolenky v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia prevádzky.
6) Riaditeľ školy môže pedagogickým zamestnancom v súlade s §113 ods.1 Zákonníka práce určiť čerpanie pomernej časti dovolenky už v čase letných prázdnin, aj keď nespĺňajú podmienky na vznik nároku na dovolenku v zmysle § 101 Zákonníka práce, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.
7) Zamestnanec je povinný včas oznámiť riaditeľovi školy skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky na zotavenie a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.
8) Zamestnanec pred nástupom na dovolenku vyplní dovolenkový lístok a predloží ho na schválenie priamemu nadriadenému. Ak dovolenka prechádza z jedného mesiaca do nasledujúceho, rozpíše sa na dva dovolenkové lístky, teda za každý mesiac osobitne. V prípade schválenia telefonickej žiadosti o čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný dodatočne, najneskôr však v prvý pracovný deň po skončení tohto čerpania, odovzdať riadne vyplnený dovolenkový lístok.
9) Čerpanie náhradného voľna a dovolenky určuje zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce a potrebami školy.
10) Zamestnanca môže zamestnávateľ odvolať z dovolenky len na plnenie úloh súvisiacich s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Odvolať zamestnanca z dovolenky môže zamestnávateľ na plnenie inej práce ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov v zmysle § 55 ods. 4 ZP.
11) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.
12) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
13) Čerpanie dovolenky (za príslušný kalendárny rok) je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce (starú dovolenku) najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len so súhlasom zamestnanca. Ustanovenie prvej vety platí v zmysle § 250b Zákonníka práce v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.
Plat a odmeňovanie zamestnancov
1) Odmeňovanie zamestnancov sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z., zákonom č. 552/2003 Z. z., zákonom č. 138/2019 Z. z., príslušnými vykonávacími predpismi, Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa a kolektívnou zmluvou školy.
2) Riaditeľovi školy určuje plat ten, kto ho do funkcie ustanovil.
3) Zamestnávateľ zaraďuje zamestnancov do platových tried, platových stupňov, kariérových stupňov a kariérových pozícií podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
4) Zamestnancovi patrí tarifný plat a príplatky podľa osobitných predpisov.
5) Zamestnávateľ môže zamestnancovi priznať osobný príplatok za dosahované pracovné výsledky, kvalitu vykonávanej práce alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností.
6) Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť odmenu najmä za:
a) kvalitné plnenie pracovných úloh,
b) splnenie mimoriadnej alebo osobitne významnej pracovnej úlohy,
c) pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku,
d) poskytnutie osobnej pomoci pri mimoriadnej udalosti,
e) mimoriadne kvalitné plnenie pracovných úloh alebo pri príležitostiach určených zamestnávateľom.
7) Odmena pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku sa poskytuje v rozsahu a za podmienok ustanovených kolektívnou zmluvou.
Článok 19
1) Plat sa vypláca zamestnancovi v peniazoch vo výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve a KZ.
2) Zamestnávateľ poukáže plat alebo jeho časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v SR tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, zamestnávateľ bude časti platu určené zamestnancom zasielať na viac účtov.
3) Pri vyúčtovaní platu zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad (výplatnú pásku) obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Výplatnú pásku zamestnávateľ poskytne zamestnancovi písomne, ak sa nedohodli na poskytovaní elektronickými prostriedkami. Údaje o celkovej cene práce tvorí súčet platu a úhrady povinného poistného platených zamestnávateľom.
1) Prekážky v práci a náhradu mzdy pri prekážkach v práci upravujú ustanovenia § 136 až 144 ZP. Ak je prekážka v práci zamestnancovi školy vopred známa, je povinný včas požiadať riaditeľa školy o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (§ 144 ods. 1 Zákonníka práce).
2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
3) Do plnenia základného úväzku pedagogického zamestnanca sa započítavajú aj hodiny vyučovacej činnosti a hodiny výchovnej činnosti plánované podľa rozvrhu hodín, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.
4) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi v súlade s § 140 Zákonníka práce pracovné voľno a náhradu platu vo výške funkčného platu, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.
5) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady platu a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
6) Účasť zamestnanca v čase vyučovania na akciách usporiadaných ústredne riadenými organizáciami MŠVVaM SR a zriaďovateľom najmä za účelom prehlbovania kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve je výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi plat.
7) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ZP), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada platu (§ 141 ods. 1 ZP).
8) Ak to povaha práce umožňuje a sú splnené podmienky ustanovené Zákonníkom práce, zamestnávateľ môže nariadiť alebo umožniť výkon práce z domácnosti zamestnanca.
VII. časť
1) Poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
2) Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu sa uvedie priamo na cestovný príkaz.
3) Na pracovnú cestu vysiela zamestnanca jeho priamy nadriadený (riaditeľ, prípadne zástupkyňa riaditeľa školy). Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Na vyslanie na pracovnú cestu, vyúčtovanie pracovnej cesty a podanie správy sa použije cestovný príkaz.
4) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
5) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; pričom môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Tieto podmienky zamestnávateľ určí prostredníctvom cestovného príkazu. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
6) Cestovné príkazy na vykonanie pracovnej cesty vrátane preddavku podpisuje priamy nadriadený minimálne 1 deň pred nástupom na pracovnú cestu, zároveň určí podmienky cesty, miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty a iné v zmysle zákona NR SR č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších zmien a doplnkov.
7) Zamestnanec je povinný si overiť pred nástupom pracovnej cesty podpísanie cestovného príkazu zamestnávateľom. Nastúpenie pracovnej cesty bez riadne schváleného cestovného príkazu sa posudzuje individuálne podľa okolností prípadu.
8) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
9) Ak je zo strany zamestnanca potrebné prerušenie pracovnej cesty, informuje o tom zamestnávateľa pred nástupom na pracovnú cestu. Takéto prerušenie pracovnej cesty sa uvedie priamo na cestovnom príkaze.
10) Vydané cestovné príkazy sa číslujú narastajúcim spôsobom a vedú sa v evidencii cestovných príkazov. Evidenciu cestovných príkazov vedie zamestnanec poverený riaditeľom školy.
11) Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť zamestnávateľovi zmenu skutočností, ktoré sú rozhodné pre poskytovanie náhrad,
a) najneskôr do 10 dní od ukončenia pracovnej cesty vykoná zamestnanec vyúčtovanie výdavkov; súčasťou vyúčtovania je aj písomná správa o vykonaní pracovnej cesty,
b) náležite zdokladovaný a podpísaný cestovný príkaz odovzdá zamestnanec účtovníčke školy, ktorá vykoná kontrolu cestovných dokladov (lístkov) a kontrolu vyúčtovania, príkaz podpíše a po schválení riaditeľom školy zrealizuje výplatu cestovných náhrad.
12) Cestné motorové vozidlo môžu zamestnanci použiť na pracovnú cestu len na základe osobitnej písomnej dohody.
13) V Dohode k použitiu cestného motorového vozidla je potrebné vždy dohodnúť aj spôsob úhrady cestovného za použite motorového vozidla. Cena podľa § 7 ods. 1 sa poskytne zamestnancovi len v prípade, ak použije motorové vozidlo na pracovnú cestu na osobitnú žiadosť zamestnávateľa.
14) Zamestnancovi patrí na pracovnej ceste stravné podľa trvania pracovnej cesty podľa časového pásma.
15) Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely zákona č. 283/2002 Z. z. považuje za výkon práce.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pri výchove a vyučovaní
1) Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
2) Úlohy školy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovnej zdravotnej služby sú zabezpečované a kontrolované prostredníctvom technika BOZP formou externej spolupráce.
3) Vnútorné predpisy k BOZP a PO vydáva zamestnávateľ na návrh technika BOZP a PO.
4) Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa prijatých pre bezpečnosť a ochranu zdravia a z opisu pracovných činností.
Sociálna politika a starostlivosť o zamestnancov
Sociálna politika a starostlivosť o zamestnancov
1) Starostlivosť o pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov upravuje § 151 až § 176 ZP.
2) Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané pracovné podmienky, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný, stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
3) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy v školskej jedálni. Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny v školskej jedálni.
4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak
a) povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
b) zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods.2 ZP,
c) zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od všeobecného a špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
5) Na účely stravovania za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
6) Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. Rozsah aktualizačného vzdelávania je upravený zákonom č. 138/2019 Z. z. a plánom profesijného rozvoja. Obsah aktualizačného vzdelávania je zameraný na zmeny školského kurikula, inkluzívne vzdelávanie alebo digitalizáciu výchovy a vzdelávania. Organizáciu aktualizačného vzdelávania ukončí škola najneskôr 30. júna aktuálneho kalendárneho roka.
7) Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení, po skončení mimoriadnej služby zamestnankyňa (zamestnanec) po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1 ZP) alebo sa zamestnanec po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), zamestnávateľ ich zaradí na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, zamestnávateľ ich zaradí na inú prácu zodpovedajúcu ich pracovnej zmluve.
Článok 24a
Starostlivosť o pedagogických a odborných zamestnancov
1) Osobitnú starostlivosť o pedagogického a odborného zamestnanca ustanovuje § 79 a § 82 zákona č. 138/2019 Z. z.
2) Zamestnávateľ zabezpečí pedagogickým a odborným zamestnancom výkon práv na profesijný rozvoj.
3) Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu
a) päť pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj podľa § 40 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 138/2019 Z. z.,
b) ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie,
c) ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania, ak ide o riaditeľa, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.
4) Ak trvá pracovný pomer pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca kratšie ako jeden kalendárny rok, vzniká mu za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru nárok na pol dňa pracovného voľna.
5) Pracovné voľno čerpá pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec po dohode so zamestnávateľom.
6) Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec môže počas prerušenia výkonu pracovnej činnosti z dôvodu materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo pri prerušení pracovnej činnosti po dohode s riaditeľom absolvovať vzdelávanie alebo vykonať atestáciu.
7) Zamestnávateľ zabezpečuje a poskytuje pedagogickým a odborným zamestnancom aktualizačné vzdelávanie v zmysle § 57 zákona č. 138/2019 Z. z. a na žiadosť zamestnanca vydáva potvrdenie o aktualizačnom vzdelávaní. Aktualizačné vzdelávanie zabezpečuje podľa potrieb školy a v rozsahu podľa plánu profesijného rozvoja.
Článok 25
Hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, zásady hodnotenia
1) Hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa vykonáva v súlade s § 70 zákona č. 138/2019 Z. z.
2) Predmetom hodnotenia sú najmä:
a) výsledky pracovnej činnosti,
b) kvalita výkonu pracovnej činnosti,
c) náročnosť výkonu pracovnej činnosti,
d) miera využívania profesijných kompetencií.
3) Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí počas adaptačného vzdelávania uvádzajúci pedagogický zamestnanec.
4) Pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca hodnotí priamy nadriadený najmenej jedenkrát ročne, spravidla do konca školského roka.
5) Hodnotenie je podkladom najmä na:
a) profesijný rozvoj,
b) odmeňovanie,
c) morálne oceňovanie,
d) pracovnoprávne účely,
e) vydanie potvrdenia na účely atestácie,
f) prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
6) Pri hodnotení sa dodržiava zásada objektívnosti, transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a ochrany práv hodnoteného zamestnanca.
7) O výsledku hodnotenia sa vyhotoví písomný záznam.
8) Podrobné kritériá, zásady a stupnica hodnotenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tvoria prílohu č. 3 tohto pracovného poriadku.
Postup priameho nadriadeného pri hodnotení zamestnanca
1) Priamy nadriadený v hodnotenom období priebežne zhromažďuje podklady pre hodnotenie, na základe ktorých hodnotí vykonávanie pedagogickej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v hodnotenom období.
2) Súčasťou hodnotenia je hodnotiaci pohovor, ktorý vykoná priamy nadriadený so zamestnancom. Pri hodnotení priamy nadriadený postupuje podľa kritérií uvedených v Prílohe č. 3 pracovného poriadku a dodržiava zásady objektívnosti, nestrannosti a rovnakého zaobchádzania.
3) Hodnotenie sa zaznamená na hodnotiacom hárku, ktorý tvorí Prílohu č. 4 tohto pracovného poriadku.
Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti
Zamestnávateľ je povinný dodržiavať všetky ustanovenia ZP, ktorými sa zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám a mužom starajúcim sa o deti, pokiaľ ide o zamestnávanie po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 160 až 162 ZP), zákaz niektorých prác (§ 161 ZP), prevedenie na inú prácu (§ 162 ZP) a preradenie na inú prácu (§ 55 ods. 2 ZP), úpravy pracovného času (§ 164 ZP) a prestávky na dojčenie (§ 170 ZP).
1) Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľ školy kontroluje, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.
2) Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života a zdravia osôb, poškodeniu alebo zničeniu majetku a ani k bezdôvodnému obohateniu.
3) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť priameho nadriadeného zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby.
4) Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to riaditeľovi školy.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za:
a) škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
b) nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody,
c) schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať na základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti,
d) stratu zverených predmetov,
e) za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
2) Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 ZP.
3) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Pri určení požadovanej náhrady škody sa postupuje podľa štatútu škodovej komisie a konečnú požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
4) Pri určení výšky náhrady škody zamestnávateľ postupuje podľa Zákonníka práce a vnútorných predpisov zamestnávateľa.
5) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50,00 EUR, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov.
6) Ak škodu spôsobil vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom, určí výšku tejto náhrady nadriadený orgán po prerokovaní s vyšším odborovým orgánom.
7) Náhradu škody spôsobenú z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je vyššia ako štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat alebo priemerný zárobok zamestnanca (§ 13a ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z.).
8) Pri určení výšky náhrady škody sa postupuje v súlade s § 13a zákona č. 552/2003 Z. z.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
1) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla:
a) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia alebo za škodu, ktorú spôsobil zamestnávateľ alebo zamestnanci konajúci v jeho mene porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa,
b) na odložených veciach,
c) pri odvracaní škody,
d) pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
2) Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi bez písomného súhlasu zamestnávateľa.
3) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi.
4) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
5) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
6) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
7) Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí.
8) Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi ustanoveniami § 177 až § 222 Zákonníka práce.
9) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
10) Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá len do rozsahu ustanoveného Zákonníkom práce.
11) Zamestnanec je povinný ohlásiť vzniknutú škodu riaditeľovi školy alebo bezprostredne nadriadenému zamestnancovi bez zbytočného odkladu. Pri škode na odložených veciach najneskôr 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel, v opačnom prípade mu nárok na náhradu škody zaniká. V ohlásení škody zamestnanec uvedie údaje, ako ku škode prišlo a ďalšie údaje podľa povahy prípadu, predovšetkým mená svedkov.
Článok 31
Sťažnosti, oznámenia, podnety zamestnancov, pracovné spory a doručovanie
1) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť, oznámenie alebo podnet v súvislosti s porušením jeho práv alebo povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ je povinný podanie bez zbytočného odkladu prešetriť, prijať primerané opatrenia a informovať zamestnanca o výsledku jeho vybavenia.
2) Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať, znevýhodňovať alebo akýmkoľvek spôsobom diskriminovať z dôvodu, že si uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo podal podnet, sťažnosť či oznámenie.
3) Ak nebol uspokojený nárok zamestnanca vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, môže sa obrátiť na zástupcu zamestnancov, príslušný orgán inšpekcie práce alebo na súd. Tým nie je dotknuté právo na ochranu podľa osobitných právnych predpisov.
4) Doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi sa uskutočňuje spôsobom a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru sa doručujú do vlastných rúk zamestnanca.
5) Písomnosti zamestnanca určené zamestnávateľovi sa doručujú osobne do podateľne školy, riaditeľovi školy, poverenému zamestnancovi alebo prostredníctvom poštového podniku.
6) Povinnosť doručenia je splnená prevzatím písomnosti adresátom, odmietnutím jej prevzatia alebo nastaním účinkov doručenia podľa Zákonníka práce.
7) Zamestnanec, ktorý sa cíti byť ukrátený na svojich právach alebo zistí nedostatky v činnosti školy, môže požiadať o nápravu riaditeľa školy alebo iného vedúceho zamestnanca. Tým nie je dotknuté jeho právo obrátiť sa na zástupcu zamestnancov, príslušný orgán verejnej moci alebo podať podnet podľa osobitných predpisov.
8) Zamestnávateľ zabezpečuje ochranu zamestnanca, ktorý v dobrej viere oznámi porušenie právnych predpisov alebo inú protispoločenskú činnosť, v rozsahu ustanovenom osobitnými právnymi predpismi.
Zásady rovnakého zaobchádzania
1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie so všetkými zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade so Zákonníkom práce a osobitnými právnymi predpismi. Zakazuje sa akákoľvek forma diskriminácie z dôvodov ustanovených právnymi predpismi.
2) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť alebo podnet, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie. Zamestnávateľ je povinný podanie bez zbytočného odkladu prešetriť, prijať primerané opatrenia a informovať zamestnanca o výsledku jeho vybavenia.
3) Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať, znevýhodňovať ani vystavovať nepriaznivým dôsledkom z dôvodu, že sa domáha ochrany svojich práv alebo upozorní na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
4) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, má právo domáhať sa ochrany podľa osobitných právnych predpisov vrátane súdnej ochrany.
5) Zamestnávateľ rešpektuje právo zamestnanca na ochranu súkromia na pracovisku a pri spracúvaní osobných údajov postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi.
6) Ustanovenia tohto článku sa primerane vzťahujú aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu z domácnosti, teleprácu alebo inú formu práce vykonávanú mimo pracoviska zamestnávateľa.
Všeobecné a záverečné ustanovenia
1) Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba postupovať podľa tohto pracovného poriadku, príslušných ustanovení Zákonníka práce, Zákona o výkone práce vo verejnom záujme ako aj z ostatných právnych predpisov.
2) Iné interné predpisy (príkazy riaditeľa, pokyny a pod.) nesmú byť v rozpore s týmto pracovným poriadkom.
3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnancov zamestnávateľa a vedúci zamestnanec je povinný oboznámiť s pracovným poriadkom svojich podriadených zamestnancov.
4) Tento pracovný poriadok podmienky zamestnávania mladistvých zamestnancov nerieši, pretože takých zamestnávateľ nezamestnáva.
5) Tento pracovný poriadok je verejne prístupný u riaditeľa školy a v materskej škole u ZRŠ.
6) Zamestnávateľ vydáva tento pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase odborového orgánu – zástupcu zamestnancov školy.
7) Zmeny a doplnky tohto pracovného poriadku vydá riaditeľ školy so súhlasom zástupcu zamestnancov školy.
8) Vo veciach neupravených týmto pracovným poriadkom sa postupuje podľa:
a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
b) zákona č. 552/2003 Z. z.,
c) zákona č. 553/2003 Z. z.,
d) zákona č. 138/2019 Z. z.,
e) zákona č. 245/2008 Z. z.,
f) zákona č. 18/2018 Z. z.,
g) kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
h) kolektívnej zmluvy školy,
i) ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
9) Tento pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňa 1. septembra 2026.
10) Dňom účinnosti tohto pracovného poriadku sa ruší predchádzajúci pracovný poriadok školy a jeho dodatky.
Príloha č. 1 Rozvrhnutie pracovného času zamestnancov školy
Príloha č.2 Rozsah vykonávania ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska
Príloha č. 3 Kritériá hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov
Príloha č. 4 Hodnotiaci hárok pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
